Články z titulky , strana 6

Ilustračné foto.
Študenti protestujú na Námestí SNP v Bratislave.

Petícia Klíma ťa potrebuje smeruje do parlamentu

Riešenie klimatickej krízy označil Budaj za otázku prežitia Slovenska.

Časť ostrova Kotelnyj, ktorý sa nachádza v mori Laptevovcov na zábere z júna 2016.
Model horiacej planéty umiestnený v areáli Bratislavského hradu, ktorý tam umiestnila organizácia Greenpeace.

Strany sa už nehlásia k predvolebným klimatickým sľubom

Stodvadsaťštyritisíc ľudí žiada vyhlásiť stav klimatickej núdze.

Marta Fandlová z iniciatívy Mladí za klímu, hovorca a signatár iniciatívy Klíma ťa potrebuje Michal Sabo, organizátor Fridays for future Jakub Hrbáň a koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Liliana Rástocká počas brífingu iniciatívy Klíma ťa potrebuje.

Petícia Klíma ťa potrebuje sa stala najväčšou online petíciou

Pod iniciatívu sa za necelý mesiac podpísalo vyše 90-tisíc ľudí.

SITA
Pohľad na Severný pól z výskumnej lode Polarstern.

Najväčšia expedícia na Severný pól sa po roku vrátila do Nemecka

Misie sa zúčastnili vedci z 20 krajín sveta.

TASR
Prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Prezidentka Čaputová aj minister Budaj vítajú iniciatívu Klíma ťa potrebuje

Petíciu podpísalo už takmer 40-tisíc ľudí.

TASR
Psychologička Marcela Hrapková.
Minister životného prostredia Ján Budaj.

Minister Budaj: Potrebujeme zelený reštart

Návrh na zvýšenie uhľovodíkovej dane sme schopní pripraviť za deň, tvrdí.

Juraj Melichár

Neobývateľná zem: hladomor, ekonomický kolaps a spaľujúce slnko

Čo môže klimatická zmena napáchať.

Redakcia SME

Dopady klimatickej zmeny stoja Belgicko deväť miliárd eur ročne

Najväčšie škody spôsobujú extrémne horúčavy, sucho a záplavy.

TASR
Lesný požiar v regióne Krasnojarsk z piatka 17. júna.
Ilustračné foto
Jakub Filo.

Na Sibíri sa odohráva klimatická nočná mora

Je to, akoby v januári u nás bolo stabilných 22 stupňov.

Výskumník Andrew Gray pri označovaní oblasti rias.
Foto
Ilustračná fotografia. Pre pandémiu ľudia menej cestovali. Vedci zistili, že emisie oxidu uhličitého z pozemnej dopravy sa preto výrazne obmedzili.
Ilustračná fotografia.
Hurikány Irma a José.
Na ilustračnej snímke indický pouličný predavač pije vodu v horúcom popoludní na predmestí Džammú 27. mája 2016.
Čo je klimatická zmena?

Zem sa mení. Každý rokom padajú teplotné rekordy a naša planéta sa čoraz viac otepľuje. Rekordné hodnoty globálnych teplôt namerali klimatológovia v posledných 4 rokoch.

Príčinou sú čoraz vyššie emisie skleníkových plynov, na ktorých sa priamo aj nepriamo podieľajú hlavne ľudia. Klimatická zmena ohrozuje život na celej planéte.

Ako rástla priemerná teplota na Slovensku
Ako rástla priemerná teplota na Slovensku
Oteplenie o dva stupne

Vlani vydal Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) správu, v ktorej porovnal, čo by pre svet znamenalo oteplenie klímy do konca storočia o 2 stupne Celzia a o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Upozorňuje pritom, že už nárast globálnej teploty o 1,5 stupňa môže byť pre mnohé krajiny závažnou hrozbou.

Na správe pracovalo 91 vedcov zo 40 krajín, má niekoľko sto strán a obsahuje viac ako 6-tisíc citácií.

Pre globálne otepľovanie hrozia v budúcnosti extrémne výkyvy počasia, pri ktorých napríklad sucho a horúčavy striedajú prudké lejaky a povodne. Ak sa globálne oteplí o 2 stupne Celzia namiesto o 1,5 stupňa, extrémnym tepelným vlnám bude vystavených trikrát viac ľudí. Pri oteplení o 2 stupne sa riziko povodní sa môže výrazne zvýšiť.

Čeliť novým podmienkam budú musieť rastliny aj živočíchy. Vedci predpokladajú, že vyše polovicu plochy, na ktorej vládnu vyhovujúce klimatické podmienky pre ich život, stratí zo 105-tisíc študovaných druhov pri oteplení o 1,5 stupňa 6 percent hmyzu, 8 percent rastlín a 4 percentá stavovcov. Ak teplota stúpne o 2 stupne, môže to ovplyvniť 18 percent hmyzu, 16 percent rastlín a 8 percent stavovcov.