Dobré ráno.
Audio

Dopady klimatickej zmeny stoja Belgicko deväť miliárd eur ročne

Najväčšie škody spôsobujú extrémne horúčavy, sucho a záplavy.

TASR
Lesný požiar v regióne Krasnojarsk z piatka 17. júna.
Ilustračné foto
Jakub Filo.

Na Sibíri sa odohráva klimatická nočná mora

Je to, akoby v januári u nás bolo stabilných 22 stupňov.

Výskumník Andrew Gray pri označovaní oblasti rias.
Foto
Ilustračná fotografia. Pre pandémiu ľudia menej cestovali. Vedci zistili, že emisie oxidu uhličitého z pozemnej dopravy sa preto výrazne obmedzili.
Ilustračná fotografia.
Hurikány Irma a José.
Na ilustračnej snímke indický pouličný predavač pije vodu v horúcom popoludní na predmestí Džammú 27. mája 2016.
Postarší Ind si zakrýva tvár zatiaľ čo miestny pracovník vydymuje časť mesta Iláhábád, aby zabránil šíreniu nového koronavírusu.

Klimatická zmena ovplyvňuje všetko, dokonca aj koronavírus

HIV aj osýpky majú ľudia od zvierat.

a 1 ďalší
Klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Grónsko za začalo topiť v priebehu pár dní. Dňa 8. júla sa topilo 40 percent jeho povrchu, o štyri dni neskôr už takmer celý.

Grónska ľadová vrstva stratila minulý rok až 600 miliárd ton vody

Grónske ľadovce sa vlani topili rekordnou rýchlosťou.

TASR
Na zábere prázdne okolie Eiffelovej veže v Paríži.
Vráskavec obrovský.

Miliónu druhov živočíchov hrozí v najbližších desaťročiach vyhynutie

Ľudská činnosť zmenila 75 percent pevniny a 66 percent morského prostredia.

SITA
Ani taká naliehavá kríza, akú prináša pandémia koronavírusu, neprinútila k zodpovednému správaniu všetkých ľudí.
Nápis na Bratislavskom hrade v rámci potlesku zdravotníkom a hasičom bojujúcim proti šíriacemu sa ochoreniu COVID-19 spôsobenému koronavírusom na Slovensku, v rámci iniciatívy #potleskprezdravotnikovahasicov.

Koronavírus predstavuje nádej na novú spoločenskú zmluvu

Konečne máme dôvod si myslieť, že to tí hore myslia s nami dobre.

Čo je klimatická zmena?

Zem sa mení. Každý rokom padajú teplotné rekordy a naša planéta sa čoraz viac otepľuje. Rekordné hodnoty globálnych teplôt namerali klimatológovia v posledných 4 rokoch.

Príčinou sú čoraz vyššie emisie skleníkových plynov, na ktorých sa priamo aj nepriamo podieľajú hlavne ľudia. Klimatická zmena ohrozuje život na celej planéte.

Ako rástla priemerná teplota na Slovensku
Ako rástla priemerná teplota na Slovensku
Oteplenie o dva stupne

Vlani vydal Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) správu, v ktorej porovnal, čo by pre svet znamenalo oteplenie klímy do konca storočia o 2 stupne Celzia a o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Upozorňuje pritom, že už nárast globálnej teploty o 1,5 stupňa môže byť pre mnohé krajiny závažnou hrozbou.

Na správe pracovalo 91 vedcov zo 40 krajín, má niekoľko sto strán a obsahuje viac ako 6-tisíc citácií.

Pre globálne otepľovanie hrozia v budúcnosti extrémne výkyvy počasia, pri ktorých napríklad sucho a horúčavy striedajú prudké lejaky a povodne. Ak sa globálne oteplí o 2 stupne Celzia namiesto o 1,5 stupňa, extrémnym tepelným vlnám bude vystavených trikrát viac ľudí. Pri oteplení o 2 stupne sa riziko povodní sa môže výrazne zvýšiť.

Čeliť novým podmienkam budú musieť rastliny aj živočíchy. Vedci predpokladajú, že vyše polovicu plochy, na ktorej vládnu vyhovujúce klimatické podmienky pre ich život, stratí zo 105-tisíc študovaných druhov pri oteplení o 1,5 stupňa 6 percent hmyzu, 8 percent rastlín a 4 percentá stavovcov. Ak teplota stúpne o 2 stupne, môže to ovplyvniť 18 percent hmyzu, 16 percent rastlín a 8 percent stavovcov.