SME

Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky
Človek

Metán v Arktíde je ako spiaci obor. Začína sa prebúdzať

More Laptevovcov už malo zamŕzať.

Časť ostrova Kotelnyj, ktorý sa nachádza v mori Laptevovcov na zábere z júna 2016.
Domov

Strany sa už nehlásia k predvolebným klimatickým sľubom

Stodvadsaťštyritisíc ľudí žiada vyhlásiť stav klimatickej núdze.

Model horiacej planéty umiestnený v areáli Bratislavského hradu, ktorý tam umiestnila organizácia Greenpeace.
Domov

Petícia Klíma ťa potrebuje sa stala najväčšou online petíciou

Pod iniciatívu sa za necelý mesiac podpísalo vyše 90-tisíc ľudí.

Marta Fandlová z iniciatívy Mladí za klímu, hovorca a signatár iniciatívy Klíma ťa potrebuje Michal Sabo, organizátor Fridays for future Jakub Hrbáň a koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Liliana Rástocká počas brífingu iniciatívy Klíma ťa potrebuje.
Človek

Najväčšia expedícia na Severný pól sa po roku vrátila do Nemecka

Misie sa zúčastnili vedci z 20 krajín sveta.

Pohľad na Severný pól z výskumnej lode Polarstern.
Domov

Prezidentka Čaputová aj minister Budaj vítajú iniciatívu Klíma ťa potrebuje

Petíciu podpísalo už takmer 40-tisíc ľudí.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Ľudia

Psychologička: Nemať deti? To nie je rozhodnutie, ktoré Zem skutočne potrebuje

Marcela Hrapková hovorí o klimatickej úzkosti.

Psychologička Marcela Hrapková.
Domov

Minister Budaj: Potrebujeme zelený reštart

Návrh na zvýšenie uhľovodíkovej dane sme schopní pripraviť za deň, tvrdí.

Minister životného prostredia Ján Budaj.
SME Plus
Juraj Melichár
Domov

Neobývateľná zem: hladomor, ekonomický kolaps a spaľujúce slnko

Čo môže klimatická zmena napáchať.

SME Plus
Svet

Dopady klimatickej zmeny stoja Belgicko deväť miliárd eur ročne

Najväčšie škody spôsobujú extrémne horúčavy, sucho a záplavy.

Človek

Ako sa oteplí planéta? Vydali nový odhad

Starší odhad mal vyše 40 rokov.

Lesný požiar v regióne Krasnojarsk z piatka 17. júna.
Ilustračné foto
Redakčné

Na Sibíri sa odohráva klimatická nočná mora

Je to, akoby v januári u nás bolo stabilných 22 stupňov.

Jakub Filo.
Výskumník Andrew Gray pri označovaní oblasti rias.
Foto
Človek

Pre pandémiu klesli emisie. Tento stav nie je udržateľný

Prepad bude zrejme iba dočasný.

Ilustračná fotografia. Pre pandémiu ľudia menej cestovali. Vedci zistili, že emisie oxidu uhličitého z pozemnej dopravy sa preto výrazne obmedzili.
Človek

Život bez auta, vegánska strava. Kde môžete obmedziť emisie?

Na čele sú dopravné riešenia.

Ilustračná fotografia.
Človek

Hurikány silnejú. Čoraz častejšie môžu zasiahnuť aj Európu

Trend je najvýraznejší v Atlantiku.

Hurikány Irma a José.
Na ilustračnej snímke indický pouličný predavač pije vodu v horúcom popoludní na predmestí Džammú 27. mája 2016.
Čo je klimatická zmena?

Zem sa mení. Každý rokom padajú teplotné rekordy a naša planéta sa čoraz viac otepľuje. Rekordné hodnoty globálnych teplôt namerali klimatológovia v posledných 4 rokoch.

Príčinou sú čoraz vyššie emisie skleníkových plynov, na ktorých sa priamo aj nepriamo podieľajú hlavne ľudia. Klimatická zmena ohrozuje život na celej planéte.

Ako rástla priemerná teplota na Slovensku
Ako rástla priemerná teplota na Slovensku
Oteplenie o dva stupne

Vlani vydal Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) správu, v ktorej porovnal, čo by pre svet znamenalo oteplenie klímy do konca storočia o 2 stupne Celzia a o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Upozorňuje pritom, že už nárast globálnej teploty o 1,5 stupňa môže byť pre mnohé krajiny závažnou hrozbou.

Na správe pracovalo 91 vedcov zo 40 krajín, má niekoľko sto strán a obsahuje viac ako 6-tisíc citácií.

Pre globálne otepľovanie hrozia v budúcnosti extrémne výkyvy počasia, pri ktorých napríklad sucho a horúčavy striedajú prudké lejaky a povodne. Ak sa globálne oteplí o 2 stupne Celzia namiesto o 1,5 stupňa, extrémnym tepelným vlnám bude vystavených trikrát viac ľudí. Pri oteplení o 2 stupne sa riziko povodní sa môže výrazne zvýšiť.

Čeliť novým podmienkam budú musieť rastliny aj živočíchy. Vedci predpokladajú, že vyše polovicu plochy, na ktorej vládnu vyhovujúce klimatické podmienky pre ich život, stratí zo 105-tisíc študovaných druhov pri oteplení o 1,5 stupňa 6 percent hmyzu, 8 percent rastlín a 4 percentá stavovcov. Ak teplota stúpne o 2 stupne, môže to ovplyvniť 18 percent hmyzu, 16 percent rastlín a 8 percent stavovcov.